Kódovanie textu a šifrovanie

Kódovanie aj šifrovanie majú spoločné to, že menia podobu textu. Majú však iný účel. Cieľom šifrovania je uchovanie tajomstva. Cieľom kódovania nie je utajenie, iba spoľahlivý záznam alebo prenos správy.

Základné kódovanie textu bolo využívané ešte pred príchodom počítačov. Napríklad Morseova abeceda sa používala na prenos správ telegrafom a Braillove písmo kóduje text na čítanie hmatom. Na kódovanie textu v počítačoch sa používajú metódy založené na binárnych číslach (nuly a jednotky).

Kódovanie správu neutají. Ak zapíšeme správu PES pomocou Morseovej abecedy (.–.|.|…), tak každý, kto túto abecedu pozná, si môže správu ľahko prečítať. Na utajenie správy slúži šifrovanie. Ľudia radi niečo taja, takže šifrovanie sa používa skoro tak dlho ako písanie. Už v staroveku sa šifrovanie hojne používalo, známa je napríklad Cézarova šifra. Šifrovanie hralo veľakrát dôležitú rolu v dejinách, kľúčovou udalosťou bolo napríklad prelomenie nemeckého šifrovacieho stroja Enigma v priebehu druhej svetovej vojny .

Šifrovanie hrá dôležitú rolu aj dnes. Bez kvalitných šifier by napríklad nebolo možné elektronické obchodovanie. Každý používateľ internetu pravidelne používa šifrovanie, aj keď o tom možno vôbec nevie, pretože šifrovanie vykonáva automaticky webový prehliadač.

Tému šifrovanie si môžete precvičiť niekoľkými spôsobmi:

• Základné šifry – základné princípy šifrovania (transpozícia, substitúcia) ilustrované na jednoduchých príkladoch.
• Šifry s nápadom – tieto šifry sa nepoužívajú pre praktické účely, ale dobre poslúžia ako tréning myslenia a test základných kryptoanalytických zručností.
• Šifrovanie: pojmy a princípy – pokročilejšia téma, ktorá sa zaoberá presnejšie spôsobmi použitia šifrovania a hlavnými pojmami.

Ak si chcete vygenerovať vlastné šifry, môžete využiť šifrátor.