Mená premenných neovplyvňujú správanie počítača pri vykonávaní programu, sú však dôležité pre čitateľnosť kódu. Ak pomenujeme premennú celková_cena, neznamená to, že v nej bude automaticky uložený súčet cien položiek (to musíme zaistiť vhodnými príkazmi), je ale jasnejšie, čo má premenná reprezentovať, než keď ju pomenujeme c.

Povolené názvy

Premenné nie je možné pomenovať ľubovoľne. Konkrétne obmedzenia sa medzi programovacími jazykmi mierne líšia. Typické obmedzenia sú nasledujúce:

• Názvy môžu obsahovať iba písmená, číslice a podčiarkovníky. Keby sa premenná volala a+b, nešlo by ju odlíšiť od operácie sčítanie. Číslicou sa ale názov nesmie začínať. Keby sa premenná volala 12, nešlo by ju odlíšiť od hodnoty 12.
• Názvy nemôžu obsahovať medzery. Keby sa premenná volala cena mrkvy, nešlo by ľahko poznať, či nejde o dve premenné (cena a mrkvy). Ak chceme viac slov, môžeme použiť napríklad podčiarkovník (cena_mrkvy).
• Ako názov nie je možné použiť tzv. „rezervované slová“, ktoré už majú v programovacom jazyku určený význam (napr. opakuj, alebo, pravda).

Konvencie

Rôzne programovacie jazyky majú navyše rôzne konvencie, ktoré podporujú jednotnosť kódu. Napríklad v jazyku Python sa názvy premenných píšu malými písmenami, po anglicky a viac slov sa oddeľuje podčiarkovníkom (napr. car_speed). Ide však iba o odporúčanie – program sa spustí, či už konvencie dodržujeme alebo nie.

Popisnosť

Popisné názvy výrazne uľahčujú čitateľnosť programu a znižujú riziko chýb. Príkaz celková_cena ← cena_mrkiev_1kg * kg_mrkvy je jasnejší než cena ← c * m a je tiež jasnejšie, že sú správne jednotky. Volíme také názvy, ktoré jednoznačne vyjadrujú účel premennej, aj za cenu dlhšieho názvu. Jednopísmenové názvy (napr. x) sú vhodné iba v obmedzených prípadoch (riadiaca premenná cyklu, súradnica bodu, krátke ukážky kódu).