Mená premenných neovplyvňujú správanie počítača pri vykonávaní programu, sú však dôležité pre čitateľnosť kódu. Ak pomenujeme premennú celková_cena, neznamená to, že v nej bude automaticky uložený súčet cien položiek (to musíme zaistiť vhodnými príkazmi), je ale jasnejšie, čo má premenná reprezentovať, než keď ju pomenujeme c.
Veľkosť písmen hrá rolu
Väčšina programovacích jazykov rozlišuje veľké a malé písmená v menách, napr. Cena a cena sú dve rôzne premenné.
Povolené mená
Premenné nie je možné pomenovať ľubovoľne. Konkrétne obmedzenia sa medzi programovacími jazykmi mierne líšia. Typické obmedzenia sú nasledujúce:
- Mená môžu obsahovať iba písmená, číslice a podčiarkovníky. Keby sa premenná volala
a+b, nešlo by ju odlíšiť od operácie sčítanie. Číslicou sa ale meno nesmie začínať. Keby sa premenná volala12, nešlo by ju odlíšiť od hodnoty12. - Mená nemôžu obsahovať medzery. Keby sa premenná volala
cena mrkvy, nešlo by ľahko poznať, či nejde o dve premenné (cenaamrkvy). Ak chceme viac slov, môžeme použiť napríklad podčiarkovník (cena_mrkvy). - Ako meno nie je možné použiť tzv. „rezervované slová“, ktoré už majú v programovacom jazyku určený význam (napr.
opakuj,alebo,pravda).
Povolené mená v blokových jazykoch
V blokových programovacích jazykoch, ktoré majú samostatný blok pre premennú, tieto obmedzenia byť nemusia (pretože je jasné, že ide o meno premennej a kde sa toto meno začína a končí).
Konvencie
Rôzne programovacie jazyky majú navyše rôzne konvencie, ktoré podporujú jednotnosť kódu. Napríklad v jazyku Python sa mená premenných píšu malými písmenami, po anglicky a viac slov sa oddeľuje podčiarkovníkom (napr. car_speed). Ide však iba o odporúčanie – program sa spustí, či už konvencie dodržujeme alebo nie.
Konvencie pre viacslovné premenné
Rôzne programovacie jazyky majú napríklad rôzne konvencie ako písať mená premenných obsahujúce viac slov. Používané možnosti sú nasledujúce:
- vynechanie medzier (
cenamrkvy) - nahradenie medzier podčiarkovníkmi (
cena_mrkvy) – tzv. „hadia_notácia“ - nahradenie medzier spojovníkmi (
cena-mrkvy) – tzv. „špízová-notácia“ (menej časté, pretože spojovník sa používa na odčítanie) - vynechanie medzier a označenie začiatkov slov veľkým písmenom (
cenaMrkvy, príp.CenaMrkvy) – tzv. „ťaviaNotácia“ (veľké písmená v mene pripomínajú hrby ťavy)
Popisnosť
Popisné mená výrazne uľahčujú čitateľnosť programu a znižujú riziko chýb. Príkaz celková_cena ← cena_mrkiev_1kg * kg_mrkvy je jasnejší než cena ← c * m a je tiež jasnejšie, že sú správne jednotky. Volíme také mená, ktorá jednoznačne vyjadrujú účel premennej, aj za cenu dlhšieho názvu. Jednopísmenové názvy (napr. x) sú vhodné iba v obmedzených prípadoch (riadiaca premenná cyklu, súradnica bodu, krátke ukážky kódu).
Ďalšie odporúčania
- Používať mená, ktorá sa dajú dobre vysloviť.
- Nepoužívať skratky (s výnimkou všeobecne známych).
- Nemať v programe dve mená, ktoré sa líšia iba jedným znakom.
- Nemať v programe dve mená, ktoré sa podobne vyslovujú.
- V rámci jedného kontextu nepoužívať jedno meno pre viac rôznych vecí (ani v prípade, že už na pôvodnú premennú odkazovať nepotrebujeme).
