Každá premenná má svoj dátový typ. Dátový typ určuje, aké hodnoty môže premenná obsahovať a ktoré operácie je s ňou možné vykonávať. Niektoré programovacie jazyky požadujú, aby bol typ premennej uvedený v programe, iné odvodzujú typ automaticky podľa priradenej hodnoty. Programovacie jazyky sa líšia tiež v tom, ktoré dátové typy ponúkajú. Medzi najbežnejšie dátové typy patria:
- celé číslo (
123,−7) – s číslami je možné vykonávať aritmetické operácie (1 + 2) a porovnávať ich (1 < 2) - desatinné číslo (
1,23,–0,05) – typicky sa používa tzv. „pohyblivá rádová čiarka“, čo umožňuje ukladať aj veľmi veľké alebo malé čísla, ale s obmedzenou presnosťou (napr. s 5 platnými číslicami je možné uložiť 123 450 000 aj 0,000 012 345, nie však 123,456) - logická (pravdivostná) hodnota (
pravda,nepravda) – reprezentuje informáciu o pravdivosti, dajú sa s nimi vykonávať logické operácie (neplatí x,x alebo y,x a y). (Tento typ sa často označuje ako „bool“ alebo „boolean“ podľa George Boola, ktorý popísal pravidlá pre výpočty s logickými hodnotami.) - textový reťazec (
“slovo”,“viac slov”) – reprezentuje text ľubovoľnej dĺžky. Na odlíšenie od názvov premenných sa typicky vymedzujú pomocí “úvodzoviek” alebo ‘apostrofov’. Je treba rozlišovať medzi reťazcom obsahujúcim číslo a číslom –“123”nie je123. (Tento typ sa často označuje ako „string“, z anglického slova pre reťazec.) - zoznam (pole) (
[1, 2, 3],[‘x’, ‘y’, ‘z’]) – umožňuje uložiť viac súvisiacich hodnôt do jednej premennej. (Často sú k dispozícii aj ďalšie typy na ukladanie rôznych kolekcií dát.)
Existujú ďalšie typy na špecifické účely (napr. čas, dátum, súbor). Väčšinou je tiež možné definovať si vlastné typy. Vymenovaný typ umožňuje definovať premenné, ktoré môžu nadobúdať iba niekoľko vopred určených hodnôt (napr. svetový smer, deň v týždni). Záznamy umožňujú definovať zložené premenné, ktoré sa skladajú z niekoľkých pomenovaných položiek (napr. záznam o zákazníkovi by mohol obsahovať jeho meno, vek a dátum posledného nákupu).
