Funkcie môžu mať parametre, ktoré ovplyvňujú ich správanie. To je užitočné na písanie všeobecných funkcií, ktoré budú použiteľné vo viacerých prípadoch – rôzne hodnoty parametrov povedú k rôznemu správaniu. Parametre sa väčšinou zapisujú do zátvoriek za meno funkcie. Keď funkciu voláme, musíme dodať hodnoty parametrov (zase typicky v zátvorkách za menom funkcie).

Parametre funkcie môžeme vnímať ako špeciálne premenné. Predaným hodnotám parametrov sa hovorí argumenty. (V ukážke vyššie je parametrom meno dĺžka, kým čísla 3 a 2 argumenty.)

Viac parametrov

Funkcia môže mať parametrov viac. Oddeľujú sa väčšinou čiarkou. Prvý parameter sa nastaví na prvý predaný argument, druhý parameter na druhý predaný argument atď. V nasledujúcej ukážke sa nastaví n = 5, x = 3 a vypíše sa päť trojok. Ak by sme volali rad(3, 5) nastavilo by sa n = 3, x = 5 a vypísali by sa tri päťky.

Funkcia s návratovou hodnotou

Funkcie môžu vracať vypočítanú hodnotu pomocou kľúčového slova vráť. Také funkcie je potom možné využiť v rámci výrazov, resp. všade, kde sa očakáva nejaká hodnota. V nasledujúcej ukážke je možné využiť funkciu mocnina pri volaní funkcie smiech, pretože mocnina(3) vracia hodnotu 9. Keby funkcia mocnina výsledok vypisovala, ale nevracala, nebolo by toto možné.