Programy vykonávajúce určitú užitočnú činnosť sa označujú ako aplikácie. Desktopové aplikácie sú určené pre stolné počítače alebo notebooky. Mobilné aplikácie sú vyvíjané pre smartfóny, sú prispôsobené napr. dotykovému ovládaniu. Desktopové aj mobilné aplikácie je za účelom použitia väčšinou nutné inštalovať na úložisko zariadenia. Naopak webové (alebo cloudové) aplikácie väčšinou bežia v internetovom prehliadači.

Otvorený softvér je k dispozícii aj v podobe zdrojových kódov. Slobodný softvér môžu používatelia používať na ľubovoľný účelu. Otvorený softvér býva častokrát zároveň slobodný, často býva vyvíjaný komunitou dobrovoľníkov. Príkladom takého softvéru je napr. Linux, Gimp alebo LibreOffice. Podstatná časť infraštruktúry internetu je závislá od otvoreného/slobodného softvéru.

Proprietárny softvér nemá k dispozícii zdrojové kódy a jeho použitie býva obmedzené licenciou (tzv. End User License Agreement = EULA). Proprietárny softvér väčšinou zároveň býva komerčný, autor/vydavateľ ho predáva za účelom zisku (teraz často formou predplatného). Príkladom komerčného proprietárneho softvéru sú Windows, Microsoft Office alebo aplikácie v rámci Adobe Creative Cloud.

Používanie komerčného softvéru bez zakúpenia licencie je nelegálne. Trial verzie softvéru je možné používať zadarmo po určitú dobu, väčšinou za účelom vyskúšania. Freeware je väčšinou proprietárny softvér, ktorý je možné používať zadarmo.

Aplikácie bývajú dostupné v rôznych verziách. Novšia verzia má väčšinou vyššie číselné označenie (napr. aplikácia verzie 1.1 bude novšia než verzie 0.8). Povýšenie na novú verziu je aktualizácia alebo upgrade. V softvéri sa môžu objaviť nezamýšľané chyby, tzv. bugy. Testovacia verzia softvéru, ktorá sa blíži dokončeniu, sa označuje ako betaverzia. Softvér sa v súčasnosti distribuuje hlavne cez internet.