Kódovanie čísel

V bežnom živote sme zvyknutí zapisovať čísla v desiatkovej sústave, v ktorej používame desať rôznych cifier a ich pozícia zodpovedá mocninám desiatky. Teda napríklad 358 značí osem jednotiek, päť desiatok a tri stovky. To je jeden z mnohých možných spôsobov kódovania.

Ako by sme mohli zakódovať 358 inak? Napríklad tak, že by sme urobili tristopäťdesiatosem čiarok vedľa seba. Alebo by sme sa mohli dohodnúť, že drak bude znamenať sto, prasiatko päťdesiat a zajac dvojku. Potom by sme 358 mohli znázorniť obrázkom, na ktorom budú tri draky, prasiatko a štyri zajace.

Počítače však draky a prasiatka nepoužívajú. Pre počítače nie je vhodná ani desiatková sústava, pretože počítače nemajú desať prstov. No vedia dobre rozlišovať medzi dvomi stavmi (aktívny a neaktívny). Preto sa na kódovanie čísel v počítači používa predovšetkým binárna (dvojková) sústava, v ktorej sa používajú iba dve cifry: 0 a 1.

Základný princíp binárnej sústavy nie je nijako špecifický pre počítače. Ide o matematický princíp „pozičnej sústavy“, ktorá funguje všeobecne. Môžete ju použiť napríklad na počítanie na prstoch, čo vám umožní na prstoch jednej ruky počítať od 0 až do 31. Tiež počítanie v binárnej sústave (sčítanie, odčítanie, násobenie) je všeobecný princíp, ktorý funguje podobne ako počítanie v našej obvyklej desiatkovej sústave.

Na kódovanie záporných a desatinných čísel už je treba zájsť do detailov, ktoré sú trochu špecifické pre počítače (koľko bitov pamäti pre čísla vyčleníme, ako ich presne využijeme).

Okrem binárnej sústavy v informatike občas narazíme aj na sústavy založené na mocninách dvojky, napríklad osmičkovú alebo šestnástkovú sústavu. Konkrétne s hexadecimálnou (šestnástkovou) sústavou sa môžeme často stretnúť pri práci s RGB farbami.